Zde se nacházíte: Výstavy > Rozhodčí
Ťažké je byť úspešným vystavovateľom, ešte ťažšie rozhodcom
Milan Šedík
Na klubovej schôdzi sa domáhal jeden nový člen spravodlivosti v posudzovaní. Zúčastnil sa dvoch malých výstav a bol vždy v triede druhý. Podľa neho mal byť na prvom poste, preto už, vraj, nemáme nechať týchto rozhodcov delegovať.
Usměvavá rozhodčí
Aktívne chovám a vystavujem foxteriérov, pár rokov aj českých teriérov – od roku 1960. I ja som mal ako začiatočník pocit, že mi je krivdené. Moja síce špičková zakladateľka chovu však dostávala aj známky veľmi dobré. Až v roku 1965 na svetovej výstave v Brne sa mi otvorili oči. Myslel som si, že som už majster v úprave a predvádzaní foxteriérov. S jedným trimovákom a hrebeňom... Keď som uvidel náradie, úpravu a predvádzanie západných vystavovateľov, často profesionálov, bol som si na čistom, že vlastne nič neviem. A bol som veru spokojný, keď mi dala na psíka z môjho chovu rozhodkyňa z Anglicka známku veľmi dobrú. Nakoniec ju dostali aj niektorí v triede šampiónov.
Keďže som preferoval vlastný chov, trvalo mi dlhšie dostať sa na špic. Môžem prehlásiť, že v teriéroch našťastie posudzujú väčšinou špecialisti a podľa mňa relatívne spravodlivo. Podarilo sa mi podľa ešte zachovaných katalógov zrekapitulovať moje hodnotenia na národných, klubových a medzinárodných výstavách. Bolo to spolu 156 výstav, 312 predvedených jedincov a získal som (vždy je uvádzané najvyššie hodnotenie) 65 CACIB, 34 RCACIB, 43 klubových víťazov alebo Slovenska, 79 CAC, 80 výborných a 11 veľmi dobrých. Pre mňa je spravodlivé to, že výborný pes dostane vždy výbornú, veľmi dobrý veľmi dobrú... Nevadí mi, keď budem desiaty a predo mnou deväť jedincov rovnakej kvality. Niekto musí byť na čele! Je však nepochopiteľné, keď na špici stojí zviera o triedu horšie ako tie za ním. Čo si o tom myslieť? Je to úmysel, či nevedomosť?
Žiaľ, podmienky pre prácu rozhodcov sa za posledné roky podstatne zhoršili. Niekedy sme boli špecialisti na jedno plemeno. V kruhu stálo 15 – 25 psov, keď ich bolo 40, tak už boli dva výstavné kruhy. Dnes je v kruhu 70 aj viac psov niekoľkých plemien, takže na jedného psa nemá rozhodca čas ani 5 minút vrátane nástupov, zadávania titulov a papierovania v kruhu. Naše posudky začínali celkovým dojmom, potom nasledoval podrobný popis od hlavy až k päte a končil povahou a pohybom. Dnešný posudok často znie: „Pes dostatočne sa približujúci štandardu.“ A za tým známka alebo titul. Koniec koncov, na viac mu ani nezostane čas. Pokiaľ urobí poradie správne, čert to zober, je to tak dobré. Aj v tomto prípade totiž platí staré porekadlo Babičky od Boženy Němcovej: „Nenarodil se člověk ten, aby vyhověl lidem všem.“
Rozhodčí v pohodě
Na svetovej výstave 1965 v Brne vyhral v triede otvorenej pekný pes z chovu anglickej rozhodkyne, ktorá posudzovala. V triede šampiónov dala na prvé miesto neštandardného škaredého poľského psa a perfektného anglického posunula na miesto druhé. Jasné, že takto ľahko vyhral v záverečnej súťaži pes z triedy otvorenej. Takúto rošádu mi spravili v Budapešti. Ešte mi aj povedali, aby som sa nehneval, ale CACIB museli dať tej panej... Vraj aby mala štvrtý a nemusela už chodiť po výstavách. Za 80 mariek (vtedy ešte živá mena) robiť krovie, už tam dnes radšej nechodím.
Uznávam, že rozhodca je pod veľkým tlakom. Okolo kruhu takmer vždy stojí aspoň 50 odborníkov. Keď dá na prvé miesto pekného psa svojho priateľa, či člena výboru, tak iba povedia, že si to delia medzi sebou. Keď dá horšieho, tak je sprostý, nerozumie tomu! Rozhodca je po chatrnom školení a skúškach často bez oficiálnych štandardov FCI hodený do života. Rob čo vieš! Za 30 rokov aktívneho pôsobenia v kynológii som nedostal od organizácie žiaden novelizovaný štandard, alebo aspoň zapožičanú videonahrávku zo svetových výstav, aby som mal možnosť udržiavať kontakt so svetovou špičkou. Veď práve rozhodcovia ovplyvňujú smerovanie chovu. Aj keď často pre zdravie plemena veľmi negatívne. Po posudzovaní v Nemecku i u nás som hľadal v klubových časopisoch posudky psov, ktorých som posudzoval aj ja. Prehliadol som chybu alebo prednosť psa, nepoškodil som mu? Rozhodca, ktorý dáva z opatrnosti známky veľmi dobré, nie je rovnako kvalitný, ako ten, čo dáva takmer každému výbornú. Ak sa pozerám do starých katalógov, tých výborných bolo poskromne, ale vážili sme si i veľmi dobrú. Aj to musel byť pekný pes.
Vystavovateľ má ísť na výstavu so psom vo výbornej telesnej i psychickej kondícii. So srsťou najlepšej kvality a úpravy. V kruhu má byť pes udržiavaný stále vo výstavnej pozícii, i keď nie je práve posudzovaný, lebo oko rozhodcu zabehne aj na ostatných psov a porovnáva. Snažte sa dokonale poznať chyby a prednosti vášho psa i súperov, lebo len tak budete môcť perfektne upraviť a vystavovať toho svojho, spraviť si výber partnerov pre ďalší úspešný chov.
Nedal som na prvé miesto psa z Nemecka, ale dánskeho, ktorý sa v tom okamihu prezentoval lepšie. Odveta bola na najbližšej výstave a viac som už v Nemecku neposudzoval. Dostal som aj katalóg s vyznačenými výstavnými úspechmi niektorých psov. Keďže katalóg pred výstavou neštudujem, zistil som to až po nej. Predpokladaní víťazi sa obišli bez titulov a ja ako rozhodca bez práce. Čo už, aj tak radšej vystavujem ako posudzujem.
Úplně vysmátý rozhodčí
Žiaľ, niekedy sa dá presne určiť víťazov, ak vidíme katalóg a poznáme rozhodcu. Bez toho, aby sme videli vystavené zvieratá. Bol som delegovaný na výstavu mladých zvierat posudzovať asi 40 jedincov. No posudzoval som sotva 10. Večer si to asi usporiadatelia s ďalšími rozhodcami prerozdelili. Keď som videl posudky týchto zvierat a podľa katalógu pochopil ich pôvod, bolo mi jasné, prečo sa tak stalo. Často sa nám ujde univerzálny rozhodca pozvaný na základe výmenného spôsobu: ty pozveš mňa, ja pozvem teba. Často sú to funkcionári, ktorí sa dostali ku kvalifikácii pre všetky plemená podľa hesla: komu dal pán Boh úrad, dal mu i rozum. Myslím si, že je dôstojnejšie byť uznávaným špecialistom povedzme na jednu skupinu FCI, ako pochybným všeumelcom. Zažil som aj posudzovanie asi tretieho tisícročia! Maďarský rozhodca nás nechal podľa poradia nastúpiť, posúdil nás, zadal titul a basta. Rozišli sme sa bez toho, aby sme vo výstavnom kruhu urobili čo i len jediný krok. V budúcnosti už asi bude stačiť poslať fotografie a posudky dostaneme pekne poštou do teplých domovov.
Často je to však aj sranda. V Brne vyhrala pekná slečna so škaredým psom. Ja som zasa nerešpektoval dámu vodiacu sučku bullteriéra po pôrode, čo dotyčná kompenzovala mini sukňou a skromným oblečením hornej časti tela... Vyhrala síce sučka vo výstavnej kondícii pochádzajúca z jej chovu, ale aj tak mi bol jej manžel vynadať, že som somár, že sa ničomu nerozumiem. Behal som s pudlicou stále prvý, ale nakoniec sa rozhodca rozhodol pre druhého. Čo by mi nevadilo, keby som po výstave nevidel rozhodcu nasadať do auta víťaza. V taký čas človeka právom či neprávom napadnú všelijaké myšlienky. V Brne som porazil bez problémov nemeckého psa, pretože mal chybný chvost. O rok nás bez problémov porazil a stal sa svetovým víťazom. Mal už totiž perfektný zoperovaný chvost! Často to platí aj o perfektných zoperovaných ušiach.
Vedzte, aj keby to bol ten najspravodlivejší rozhodca, nemusí za 3 minúty, ktoré má k dispozícii na vášho psa, hneď prísť na všetky vady či prednosti. Ide totiž aj o to, ako sa mu v danej chvíli pes predvedie. A poradie? To je iba hrozienko na konci posudku. Jeden dá prednosť perfektnej hlave, iný pohybu, ďalší úprave či celkovej vyváženosti... Rozhodca by si mal uvedomiť, že i mimo kruh sa nájdu odborníci a zhodiť psa za prilepšenie alebo ukrivdenie niekomu nie je hodné straty imidžu rozhodcu a skúseného chovateľa.
Publikováno 16.7.2004. Zdroj: Kynologická revue, číslo 2/2004